Český psychológ Jeroným Klímeš napísal pre mňa výnimočne zaujímavé dielko – „Partneři a rozchody“. V knihe nájdete veľa inšpiratívnych a silných myšlienok, ale dnes by som sa chcela venovať tomu, že každá nevera – ktorá bola súčasťou nášho života sa nám nestala náhodou a nech bola situácia akákoľvek, máme na tom nejaký podiel viny aj my. Viem si predstaviť, ako sa podaktorí z Vás teraz rozčúlia, veď kto zahol, tam je predsa jasné kto je na vine!?!
Nuž, dovoľte mi pohľad z inej strany…Život sa skladá z akcií, ktoré urobíme a následných reakcií, ktoré naše akcie vyvolali. To je myslím že niečo, s čím by sme mali viac menej všetci súhlasiť. Keď niekoho napadnem, bude sa brániť, keď zjem priveľa, budem prejedený a podobne. Lenže toto všetko sú jasné a uvedomelé akcie. Ako to potom môže byť vo vzťahu, kde máte pocit, že Vaše uvedomelé akcie boli v poriadku a aj napriek tomu sa tam zjavila nevera…Terapeut sa Vás vždy bude pýtať, čo si myslíte, že spôsobilo to, že partner Vám bol neverný. Odhliadnuc od jednorazovej situácie, sprevádzanej alkoholom a podobne, by ste si mali položiť otázku, čo sa stalo vo Vašom vzťahu, že sa partner rozhodol riskovať to všetko pekné, čo ste spolu vybudovali a prežili? Keď pominie prvotný šok, žiaľ a hnev…možno si dokážete priznať aj veci, ktoré sa diali…Vy ste im ale nevenovali pozornosť…Sťažnosti partnerky, že ju nepočúvate, prosby partnera o častejšie milovanie, večery trávené pred televízorom síce spolu, ale na svojich mobiloch….pričasté kávičky s „kamarátmi a kamarátkami“ ktorým porozprávate všetky sťažnosti na partnera/partnerku miesto toho aby ste hľadali spôsob, ako to doma odkomunikovať a vyriešiť k spokojnosti…. Možno si spomeniete, že ste sa svojho partnera už roky neopýtali čo cíti, čo potrebuje, ale riešite len bežný život, problémy a kolotoč všedných dní… Toto je latentná fáza, kedy možno nevedome, ale cielene odsúvame, pochovávame lásku a dávame priestor tomu, aby naše putá zoslabli a umožňujeme tak cudzím elementom „poľovať vo voľnom revíre“. Veľa krát je nevera akýmsi volaním o pozornosť a to najmä vtedy, keď máte pocit, že druhá strana ani nechce byť opatrná a nechá aférku prevaliť. O to väčší hnev a zúrivosť vo Vašej duši…
Aby sme sa pochopili…nemyslím si vôbec, že nevera je prirodzená, biologická… ale myslím si, že je ľudská… že sa nám proste môže stať, aj keď máme morálny kódex na extrémne vysokom stupni. A možno práve vtedy, čím viac ju odsudzujeme, tak ju paradoxne k sebe viac priťahujeme…akoby nás ten osud pokúšal, či svoje slová myslíme naozaj…
Chcela som Vás dnes podnietiť k inému pohľadu na neveru…v zmysle toho, že možno aj my k nej nejako prispievame….tým, že berieme veci ako samozrejmé…že si nevážime bežné dni..že sa nám nechce pracovať na vzťahoch a že sme proste niekedy príliš zahľadení do seba, než by sme začali riešiť to, čo sa nám v živote deje. Klímeš krásne hovorí…podľa toho, ako sme zrelý, podľa toho sa aj dokážeme s niekym rozísť. Dokážeme sa pozrieť na situáciu, uznať svoj podiel viny, a zvážiť, čo je v našom živote skutočne hodnotné. Nebuďme ako malé deti, ktoré vidia život len ako buď – alebo. Buďme zrelí , dospelí ľudia, ktorým je jasné, že pre tie najdôležitejšie veci sa jednoducho oplatí bojovať a žiť…
S láskou Váš verný Dobrý kouč (-:
Obrázok zdroj. pixabay.com