You are unauthorized to view this page. Používateľské meno Password Zapamätať si Zabudli ste heslo
V dnešnom zamyslení budem veľmi osobná…viac krát som zvažovala, či ísť von s takouto záležitosťou, ale rozum mi hovorí, že možno táto situácia a všetko to, čo sa okolo dialo bolo pre mňa tak silné, že to môže byť v niečom užitočné aj pre vás – mojich čitateľov. Ako som prekročila štyridsiatku, tak sa smejem, že sa rozpadávam…sem tam ma…
Oči sa boja, ruky urobia… Posledne týždne toho teda bolo naozaj dosť…Nesťažujem sa, teším sa, že sa hýbu projekty, dokončujú sa veci a život mi tak, asi ako každému, prináša kopu prekvapení. Naposledy som sa ocitla v situácii, keď som stála pred jedným projektom, ktorý som potrebovala doriešiť a už pri prvom pohľade na to všetko čo ma čaká, mi…
V poslednych mesiacoch som si začala všímať, že sa do môjho života vracajú ľudia, na ktorých som nemala pred rokmi čas, priestor a mnoho krát ani chuť… Nebolo v tom nič úmyselné, zraňujúce…jednoducho môj rozum vyhodnotil, že títo ľudia ku mne momentálne nepatria…čím hlbšie som sa zamýšľala nad tým, prečo som ich v danom čase odpudila, tým viac sa vraciam…