Sedela som tento víkend na večeri s tromi kamarátkami a na pretras prišli aj toxické vzťahy. Každá z nich vedela, čím som si prešla, len ich zaujímal bod, keď som pochopila, že je toho už dosť, že viac už nedávam a ani nechcem dávať. Bol covid a žiadala som ho po troch mesiacoch, čo sme sa nevideli, aby prišiel za mnou do iného mesta. Nedalo sa a napísal mi, že sa mám prestať správať ako princezná, že on je niekto, mám byť rada za všetko, čo mi ponúka a že už sa mám konečne spamätať, on mi hovoril, čo mám robiť a neposlúchla som ho. To isté mi zopakoval aj v telefóne – tak ako už miliónkrát predtým ma opät zhodil, povedal, že všetko je moja chyba a mám byť rada, že je vlastne so mnou.

Práve ten mail, kde bolo napísane všetko čierne na bielom vo mne niečo zlomil a čítala som si ho ešte veľakrát po tom, ako som sa s ním tri mesiace na to rozišla. To nebola láska – to čo na mňa hovorilo z jeho slov. Pamätám si aj ten pocit po rozchode – bola to úľava, konečne som začala byť sama sebou a začala robiť veci, ktoré som vždy chcela – chodila som po horách, dala si tetovanie, uvoľnila som sa vo všetkých oblastiach života, v ktorých som dovtedy len kŕčovito sedela a prispôsobila som sa. A opäť som sa zaľúbila, do niekoho, kto neovláda môj život, ale podporuje ma. A to mi bývalý na odchode hovoril, že lepšieho ako je on, už nestretnem.

Prežila som vzťah, ktorý bol spočiatku ako prenádherný sen. Bola som presvedčená, že to je to muž môjho života. Aj keď sa to asi bude zdať nepochopiteľné, paradoxne v tomto istom vzťahu som sa po istom čase dotkla svojich fyzických aj psychických limitov a takmer stratila chuť žiť. Ohlásili sa vážne zdravotné problémy, s ktorými mi lekári nevedeli pomôcť. Osud mi však v pravý čas privial do života Broňku. Dokázala ma citlivo vypočuť. To už bola neskutočná úľava… Potvrdila moju predtuchu, že vzťah, v ktorom sa nachádzam je toxický a všetky moje zdravotné problémy sú s ním úzko späté. Tak to aj bolo. Najmä vďaka Brone a jej cenným typom sa mi podarilo poodstrihovať všetky väzby, aj keď to bolo veľmi náročné a bolestivé, no zároveň tak oslobodzujúce… A odrazu sa u mňa začali diať veľké veci. Zdravotné problémy ustúpili a mne sa do žíl začala vracať vitalita, ľahkosť, radosť a stratené sebavedomie.

Toxické vzťahy je teraz veľmi populárna téma, ktorú nájdete tak často, až je ten pojem zneužívaný. Bohužiaľ veľké množstvo ľudí netuší o čom sa vlastne rozpráva. Zažiť toxický vzťah v akejkoľvek podobe by som prirovnala k veternej smršti, ktorá sa prehrnie cez váš život a narobí takú spúšť vo všetkých oblastiach života, že si to nikto, kto to nezažil nevie predstaviť. Ak v určitej fáze svojho života pripustite, že sa vám niečo takéto deje a začnete o tom otvorene rozprávať, ľudia na vás pozerajú prinajmenšom čudne a začnú vám v „dobrom radiť“. Nepočúvajte ich. Skôr než som stretla Broňu som výškušala psychiatria, psychológa, kouča, rodinné konštelácie a kopec iných somarín. Každý moju bolesť síce riešil, ale vždy sme sa dostali do bodu, keď som mala pocit, že mi hovoria si len prehnane precitlivená… A ja som prepadla ešte do väčšieho zúfalstva a depresie, pretože som bola nepochopená, stratená a mala som pocit, že som presne to, čo mi toxik hovorí, že som… až som našla Broňu, neviem akým zázrakom, asi sa už niekto tam hore nado mnou zľutoval. Ona prvá pochopila, pretože si to sama odžila, aké zlé je zažiť toxický vzťah.

Ona prvá pochopila, pretože si to sama odžila, aké zlé je zažiť toxický vzťah. Ako Vás to zničí z vonku aj z vnútra, a že občas rozmýšľate či by nebolo jednoduchšie tu už proste nebyť. Pamätám si, že som bola tak zlomená, zneistená, zľaknutá a ustráchaná, že som sa bála dýchať, mať akýkoľvek svoj názor a niečo od života chcieť. Nepoznala som sa a ani svoju hodnotu, bola som emočnou bábkou toxika a nevedela som kde a ako začať, ale vedela som, že ak s tým niečo nezačnem robiť zbláznim sa. Pamätna veta, vo by si si želala od života – laminaciu obočia a inak neviem. Bola som v šoku, keď som počula ich nezmeníš, nikdy, ale zmeň seba a zmeníš aj prístup k toxikovi. Najťažšie na tom bolo sa s tým vyrovnať, pretože v mojom prípade nešlo o partnera ale o mamu…zmierte sa s tým, že máte toxickú mamu, ktorá vás nikdy nemala a nebude mať rada… Veľmi ťažko. A stojíte pred otazkou, úplne odstrihnúť kontakt, veď je to mama…alebo idem bojovať?

Tak som sa pustila do vojny, za seba a svoje deti, pochopila som že mám právo na život podľa svojich predstáv, že mi nemá nikto právo hovoriť ako mám žiť, že pravidlá svojho života stanovujeme ja, ja rozhodnem, či sa nechám manipulovať, citovo vydierať alebo zhadzovať, lenže na to, aby som si stanovila hranice, som sa musela naučiť o sebe veľa vecí, zistiť, čo od života chcem a nechcem. Toto obdobie je veľmi ťažké, lebo si musíte zodpovedať na mnoho otázok na ktorej ste roky nechceli odpovedať, pripustiť si že som zodpovedná sama za seba a aj to čo sa mi deje a keď nemáte žiadne sebavedomie, nedokážete o sebe rozhodovať a pochybujete, máte občas pocit, že sa zblaznite. Tu je dôležité robiť malé krôčiky, malé zmeny a neočakávať zázraky na počkanie, táto cesta na ktoru ste sa vybrali je dlhá náročná a prevedie vás takými zakútiami o ktorých ste ani nikdy nesnívali, počas tejto cesty sa môže stať všetko, prídete o kamarátov, možno zmeníte prácu, presťahujete sa, ale nikdy nezabúdajte, že to robíte pre seba a aby bolo vám dobre.

Nebudem klamať, je to ťažké a siahnete na dno svojich síl, lenže keď si týmto peklom prejdete, čaká vás život po akom ste vždy túžili, len s jedinou podmienkou stanovte si hranice, všade doma, v práci, vo vzťahu…a držte sa ich. Možno sa vám stane, že sa úplne odstrelite a budete žiť zase druhý extrém, je to ok, hľadáte samu seba a ten pomyselny balans vo svojom živote, nebojte sa, nájdete ho. Rada odo mňa ako poraziť toxika: Spoznajte sa, prijmite sa, milujte sa, stanovte hranice, držte sa ich, ak zlyhate nic sa nedeje, stanovte hranice znova …a znova… nepochybujte o sebe, ved aký úžasný človek musíte byť ak vás ma niekto potrebu držať na silu pri sebe a vyciciavat a aký strašný slaboch je ten druhy- ten toxik, ak nedokáže žiť bez vás a vašej energie? Vy ste jeho slnko a teplo a on je bez vás len príšerná tma…keď si toto všetko uvedomíte začnú sa diať vo vašom živote zázraky, budete mať všetko, čo ste vždy chceli, pretože sa už nebude báť, si to dopriať. Za toto poznanie ďakujem Broni, lebo ona je svetlonos a sprievodca na tejto ceste, ale nezabudnite, tou cestou musíte prejsť každý sám, ona vám len svieti na cestu.

Prežila som vzťah, ktorý bol spočiatku ako prenádherný sen. Bola som presvedčená, že to je to muž môjho života. Aj keď sa to asi bude zdať nepochopiteľné, paradoxne v tomto istom vzťahu som sa po istom čase dotkla svojich fyzických aj psychických limitov a takmer stratila chuť žiť. Ohlásili sa vážne zdravotné problémy, s ktorými mi lekári nevedeli pomôcť. Osud mi však v pravý čas privial do života Broňku. Dokázala ma citlivo vypočuť. To už bola neskutočná úľava… Potvrdila moju predtuchu, že vzťah, v ktorom sa nachádzam je toxický a všetky moje zdravotné problémy sú s ním úzko späté. Tak to aj bolo. Najmä vďaka Brone a jej cenným typom sa mi podarilo poodstrihovať všetky väzby, aj keď to bolo veľmi náročné a bolestivé, no zároveň tak oslobodzujúce… A odrazu sa u mňa začali diať veľké veci. Zdravotné problémy ustúpili a mne sa do žíl začala vracať vitalita, ľahkosť, radosť a stratené sebavedomie.

S Broňou – aj po mojom rozchode – pracujem d’alej. Podarilo sa mi vystúpiť z role obete, odpustiť a môj bývalý vzťah poňať ako“ Vysokú školu života“. Aj keď to bola z jednej strany drsná skúsenosť, ale naučila som sa a veľmi veľa, predovšetkým o sebe… A stále učím…
Ďakujem Broňke, že mi včas otvorila oči a podala mi záchrannú ruku v pravú chvíľu. Ďakujem jej aj za to, že mi múdrou a empatickou sprievodkyňou.
A Vám milé žienky či páni, ktorí toto práve čítate a neviete si možno rady so svojím vzťahom, neostávajte v tom sami… Želám Vám veľa slnečných dní, radosti zo života a úprimnej lásky <3.

Dobrý večer p. Svrckova, chcela by som sa Vám poďakovať veľmi pekne za Vašu odbornú pomoc, keď som ju potrebovala. Velmi mi pomohla aj Vaša super kniha a každému ju odporúčam prečítať, lebo ja som sa v nej našla. Nikdy v živote by mi ani nenapadlo, že sa ocitnem vo vzťahu s toxickym človekom. Bohužiaľ v živote človeka sa deju aj zle veci. Teraz 4 mesiace po rozchode sa cítim super, užívam si život a vôbec neľutujem, ze som si zbalila veci a odisla od toho človeka. Neviem si ani predstaviť, že by som bola doteraz v takom vzťahu a trápila sa, keď jemu to bolo úplne jedno. Urobila som to najlepšie rozhodnutie v mojom živote.

Poznáte to klišé, keď si sadnete u terapeuta a on sa vás pýta na detstvo, o ktorom si myslite, že bolo jednoducho skvelé a po dvoch sedeniach zistíte, že také skvelé nebolo. Všetky traumy a drobnosti som si aj ja preniesla do svojho „dospelého“ života. Všetko, čo sa dialo doma, sa mi znovu zopakovalo – tentokrát v práci. Dostala som sa do toxického pracovného kolotoča, kde ma riadila osoba – volajme ju „toxická mama“ ktorú bolo treba za každých okolnosti zachraňovať. A ja vďačná, za všetky príležitosti, som robila stále viac a viac, aby som si “zaslúžila”, že tam môžem byť. Bola by som tam aj keby mi neplatili. Ešte som to aj verejne priznávala, že je to môj sen, že nejde o peniaze, že budujem aj niečo pre seba.

Dostávala som ohromné dávky lovebombingu, ktoré som dovtedy nezažila a kvoli nim som robila na 120% – v noci, víkendy, Vianoce, Silvester, či deň po mojej svadbe.. bolo to pre mňa normálne. Hranice som nemala žiadne- bola som zvyknutá poslúchať na slovo.
Takto som žila 7 rokov. Mala som „vrece“ z ktorého som stále „vyberala” a občas mi niečo doňho aj pribudlo. Na začiatku to bolo veľa skúsenosti, zážitkov. Túžila som sa realizovať, byť všade, všetko vedieť, všetko vidieť, bolo pre mňa nirmálne sa rozdať. K Broni som prišla v čase, keď som už na dne vreca nič nemala a i tak som stále „vyberala” aj posledné omrvinky.

Po 2mesiacoch intenzívnej terapie, po tom, ako som začala vnímať čo sa okolo mňa deje, čo sa somnou deje, prišlo rozhodnutie…. dala som výpoveď. Zo dňa na deň som odišla. Dnes si uvedomujem, že to bol môj útek. Bola som tak vyčerpaná, že na nastavovanie vzťahu s toxikom som už nemala silu.
Dnes som nesmierne vďačná, za Broňu, lebo mi ukázala že je dôležité riadiť sa tým čo cítim. Že vyhovieť každému nemá zmysel. Naučila ma dať na prvé miesto seba. Ďakujem aj za všetkých toxikov v mojom živote. Práve kvoli nim som silnejšia.

V priebehu roka sa mi zmenil život, mám nových priateľov, vlastný biznis, veľa projektov a voľný čas, kedy chcem. Dala som na prvé miesto seba a život sa mi odvďačil zdravým bábätkom. Vždy, keď ma chytí nostalgia (áno aj ja ju mám) pozriem sa na svoju rodinu a viem, že by som nemenila za nič na svete.
Broni ďakujem

Už je to presne mesiac, čo som sama bez toxika, bez kontaktu. Včera sa ma akurát kaderníčka pýtala, ktorá je v podobnej situácii, ci to neľutujem, že som sa s ním rozišla. Moja spontánna odpoveď bola: ani jeden deň. Až ma zarazilo, ako to zo mňa bez premýšľania vyletelo. Každej dáme odporúčam si veľa naštudovať o téme toxikov, narcistov a pod, vyhľadať samozrejme odbornu pomoc, ktorá je na nezaplatenie. Aj keď som sa k nemu po prvom rozchode vrátila, na základe všetkých dostupných info som ďalej sledovala jeho správanie. Boli sme spolu ďalších 7 mesiacov, ale ten vzťah ma nenaplnal, nebola som vobec šťastná, aj keď on sa snažil na 1300%. Lenze ja ako žena nabitá informáciami som vedela, že sú to len filmy. Pretvarka. Stále som spomínala na predošlé dva roky, a tie ma zrali zaziva. Takže nakoniec rozchod. Nič lepšie som urobiť nemohla. Som šťastná. Naozaj štastna, opäť sa obklopujem iba ľuďmi s pozitívnou energiou, stále vysmiata, nemusím od nikoho počúvať 30x do dňa ako je hento a hento na …., ako je henten a henten …., nemusím sa báť, že robí niekto zo mňa kravu, ci ma podvádza a s kým, a podobne. Žijem si svoj krásny bezstarostný život. Ale zas neľutujem ani ten čas strávený s nim, pretože to bola do života tak veľká a silná skúsenosť, že vďaka nemu už presne viem, čo v živote nechcem, a akým ľuďom sa obklukou vyhybat, ako náhle spozorujem nejakú červenu vlajku. Zhrnutie je, že som naozaj šťastná, ale bol to proces, ktorý netrval deň. A do takéhoto stavu som sa dostala hlavne vďaka Vám

Bronku som vyhladala, pretoze som si nevedela rady. Nevedela som ako prestat fungovat v tom stave v akom som bola a ktory ma oberal o zivotnu energiu. Nehladala som ju cielene ale osud to tak chcel a zariadil a nase cesty sa pretli a ja som vedela uz po prvom stretnuti, ze tato zena mi rozumie a je v tom so mnou. To bolo pre mna velmi dolezite, pocit opory a hlavne nehraneho pochopenia, ktore moze poskytnut len clovek, ktory si prezil to iste. Uz na prvom stretnuti mi pomohla zasadnym sposobom zmenit smerovanie mojho nestastneho vztahu a pomohla mi začať premýšľať trochu inak. A tak sa zacalo nase „priatelstvo“, za ktore som dodnes hlboko vdacna. Pomohla mi rozvirit tu hmlu, v ktorej som sa ocitla a svojim jasnym videnim a trefnym pomenovanim skutocnosti, mi pomohla pochopit, ze to v com zijem, nie je laska. Ale vyuzivanie, emocionalne tyranie, psychicky lync, manipulacia, skratka to preco som sa citila tak mizerne. Sama som si toto vsetko uz pred jej navstevou uvedomovala ale pod tlakom okolnosti a s minimom zivotnej energie, ktora mi ostavala na fungovanie som nemala kapacitu a hlavne silu. U Bronky som ju vdakabohu nasla.

Za najdolezitejsie povazujem pochopenie sebalasky. Miluj svojho blizneho ako seba sameho. Seba sameho. Ja som na zaciatku vztahu alebo aj pocas, kedy sa mi diali zle veci, neboli uspokojovane moje potreby, nepozeralo sa na mna, ale v podstate cely vztah bol pre profit druhej strany, nepozerala na seba, a to bola chyba. Neriadila som sa vnutornym pocitom, ktory mi od zaciatku sepkal, ze nieco nie je ok. Ale chcela som dobro druheho. Brona mi pomohla pochopit, ze najdolezitejsie je moje dobro. Znie to jednoducho, ale ak tento jednoduchy princip clovek nema pochopeny a nezije nim, lahko sa stane obetou cohokolvek. Za druhe najdolezitejsie povazujem pochopenie toho, ze i ked manipulator v toxickom vztahu mozno nekona vedome, nemozem to brat ako ospravedlnenie toho, ze mi taketo jednanie ublizuje. Musim chranit seba. Opat jednoduche pravdy, no ako lahko sa dostaneme do situacii, ktore idu proti nam v mene „vyssich hodnot“, ktore nas paradoxne hodia o zem a poriadne otrieskaju… Uvedomila som si, ze mozem chapat, ze on nechape ale nemusim v tom zit.

Co je ale najlepsie, ze tieto nadobudnute poznatky o sebe sa daju lahko preklopit aj na ine vztahy a ked raz ziskam tuto optiku, vazenia si samej seba, zrazu vidim aj v kamaratstvach, alebo napriklad v rodinnych vztahoch veci, ktore cely zivot hrali proti mne a ja som to v tichosti s horkym pocitom trpela, pretoze „ved ide o druhych“. Nie. Ide o mna a zakladny respekt ku mne. Ktory som nevyzadovala, pretoze taka bola vychova alebo uz neviem, to nehra rolu. Prichadza teda take znovunastavovanie hranic, je to narocne. Ale ucim sa, ucim sa zit podla pocitov, ucim sa mat respekt k sebe samej, ucim sa byt pre seba najdolezitejsim clovekom a ucim to aj moje dieta. Aby ono neslo v mojich slapajach, a netvorilo zavisle vztahy, a nestalo sa raz obetou alebo manipulatorom. Pretoze ani manipulator nie je v zivote stastny. Za toto vsetko Bronke uprimne dakujem a budem jej do konca zivota vdacna. Dovolim si povedat, ze mi v ohlade vztahov dala do zivota viac ako vlastna mama. Bodaj by sme takuto „vyucbu“ absolvovali vsetci v nasich rokoch dozrievania. To by bol uplne iny svet.