Udalosti posledných týždňov nám všetkým zamiešali karty spôsobom, ktorý sme si nedokázali pred pár rokmi predstaviť ani náhodou. Online cvičenie? Bez fitka? Pche… Online učenie? Bez školy? Nonsens… Online terapie? No to určite… A zrazu to bolo tu… a keďže sme nemali na výber, tak nám miesto fitka boli dobré aj schody, sami sme hľadali užitočné vzdelávacie videá a aj ja, odporkyňa online konzultácii som si pokorne stiahla aplikáciu a dala šancu inému fungovaniu. A čuduj sa svete…ten svet išiel ďalej…v inej forme, s kopu obmedzení, s inými zážitkami a pocitmi, ale išiel ďalej. A tak som sa zamyslela…koľko životných situácií máme takto postavených v našej vlastnej hlave? Toto miesto nemôžem pustiť, iného partnera už nenájdem, ja nikdy neschudnem…na školu nemám závity… Čo keď je to presne ako s touto karanténou? Ale je to neviditeľná karanténa v našej hlave, do ktorej sme sa vďaka životným situáciam, výchove, okolnostiam zavreli jednoducho sami?
Včera mi vyskočll niekde na mobile krásny článok o žene, ktorá si v pädesiatke povedala, že síce už nemá dvadsať, ale ešte stále má dosť energie, aby si splnila svoje sny, od ktorých ju každý odhováral. Chcela spievať publiku, plaviť sa loďou, byť herečka…všetci v jej okolí si klopali na čelo. Táto dáma sa nesmelo prihlásila na hodiny spevu a následne do zboru, kde ju prijali a s ktorým vystupuje. Síce pro bono, ale je šťastná a spieva a fanúšikovia tento zbor jednoducho milujú. Potom sa prihlásila do kastingovej agentúry, kde ju vybrali hrať do niekoľkých reklám a zrazu ju ľudia spoznávali na ulici a v jej práci zdravotnej sestry ju pacienti za jej veselé historky z natáčania milovali. Posledný sen – plavbu si uskutočnila tiež. Spravila si kurz a kúpila si malý katamarán, starší, ale zachovalý a spolu s priateľmi sa chodia plaviť a užívajú si pekné počasie. Toto všetko stihla po pädesiatke a ešte kopu iných skvelých vecí.
Vyrastali sme v predsvedčení, že život má mať nejaké linajky, inak nemôžme byť šťastní. Takže ak sa nám nevydarí škola, manželstvo, netrafíme prácu svojich snov, zvykneme sa uzavrieť do svojho nešťastia, viníme svet a navrávame si, že sme na niečo starí. Zatvorili sme sa tak do klietky svojej karantény v hlave. A jediný, kto nám z tejto klietky bráni vyjsť von, sme my sami.
Preto Vás prosím…zastavte sa tieto dni. Sadnite si ku stolu. Vezmite si výkres, lepidlo, nožničky a nejaké staré časopisy. Hľadajte tam obrázky, ktoré vyjadrujú všetky Vaše túžby na ktoré nebol čas, peniaze, možnosti či talent. Urobte si svoju nástenku snov, nalepte tam tie najodvážnejšie obrázky tých najkrajších snov. Nezabudnite sa na svoju nástenku pozerať čo najčastejšie a potom nechajte vesmír, dušu, okolnosti a životné náhody pracovať. Pustite do sveta svoje sny a buďťe pripravení prijať ich v akejkoľvek forme sa vrátia späť. Spievať môžte aj v zbore, nielen ako superstar. Vyformovať si krajšiu postavu neznamená mať figúru fitnesky, ale vyzerať pekne a žensky v krásnych šatách. Stať sa spisovateľkou neznamená dlhý rad ľudí, čo chcú podpísať Váš bestseller…môže to byť aj stránka na facebooku, kam ľudia budú radi chodiť čítať Vaše pekné príbehy..Dovoľte svojim snom, aby si našli svoju vlastnú cestu k Vám. A hlavne – zrušte karanténu vo Vašej hlave!
S láskou Váš Dobrý kouč.
Obrázok zdroj: pixabay.com