Poznáte to klišé, keď si sadnete u terapeuta a on sa vás pýta na detstvo, o ktorom si myslite, že bolo jednoducho skvelé a po dvoch sedeniach zistíte, že také skvelé nebolo. Všetky traumy a drobnosti som si aj ja preniesla do svojho „dospelého“ života. Všetko, čo sa dialo doma, sa mi znovu zopakovalo – tentokrát v práci. Dostala som sa do toxického pracovného kolotoča, kde ma riadila osoba – volajme ju „toxická mama“ ktorú bolo treba za každých okolnosti zachraňovať. A ja vďačná, za všetky príležitosti, som robila stále viac a viac, aby som si “zaslúžila”, že tam môžem byť. Bola by som tam aj keby mi neplatili. Ešte som to aj verejne priznávala, že je to môj sen, že nejde o peniaze, že budujem aj niečo pre seba.
