Slovné spojenie osobný rozvoj , či práca na sebe vyvoláva vo viacerých z nás pocit, že zase na nás moderná doba vyvíja tlak a len znovu niekto potrebuje zarobiť na ľudskej chvíľkovej slabosti či neistote. Na druhej strane priam až fantasticky priťahuje „obchodníkov s teplou vodou“ , ktorý pripravených pomôcť… Otázkou je, či chcú pomôcť „od problémov, alebo od peňazí.“

Jedno je nepopierateľné. Doba digitálna nastavila rýchlosť, o ktorej sme nikdy netušili a začala tak na nás klásť neúnosné požiadavky. Chceme byť ideálne matky, mať úspešnú kariéru, pestovať spoločenský život a samozrejme perfektne vyzerať.  V našom každodennom živote sme neustále pod tlakom porovnávania a požiadaviek na dokonalosť, ktoré boli pred niekoľkými desaťročiami takmer nemysliteľné.

Položme si otázku, koľko času venujeme sami sebe? Čas ktorý si doprajeme so šálkou kávy a tichým premýšľaním o svojom bytí a smerovaní. A o tom, čo Vás robí šťastnými a čo je to, prečo ste prišli na tento svet. Ak takejto činnosti venujete týždenne hodinu, tak je veľa. Prečo? Asi preto, že nás to nikto neučil…načo aj. Spotrebná doba požaduje výkon! A posedávanie so zavretými očami čísla nerobí. Nikomu druhému neslúži a tí čo sedia pozerajú do hlúpa, sú len „neproduktívni jedinci“. Je to ale v skutočnosti tak?

Skutočne je sedenie a práca s našou mysľou tak zbytočná? Nedávno som čítala článok o mikrobióne ľudského tela. Vedci tvrdia, že naše telo tvoria až z 90% baktérie, ktoré nám pomáhajú chrániť naše bežné telesné procesy. Prostredníctvom nich dokážeme udržať svoje zdravie a existenciu. Po vynájdení antibiotík dostal náš mikrobióm doslovne „na frak“ no napriek tomu toto neúmerné nadužívanie pomerne dobre zniesol. Čo ho však ničí takmer fatálne je nekvalitná, priemyselne spracovaná strava a samozrejme – stres. Jediné obdobie, kedy sa mikrobióm regeneruje, je pokojné obdobie, keď organizmus spočíva v relaxovanom stave a dovoľuje si len „byť“.  Skúste si položiť otázku, kedy naposledy ste len tak boli… A potom druhú otázku. Ako často Vás trápia zdravotné problémy.

Ale o tom ako len tak byť, zase niekedy nabudúce.

Vložiť komentár