Dostala sa mi do rúk zaujímavá kniha od Marka I. Rosena s názvom „Díky, že ste tak neznesiteľní“ a po jej prečítaní som si len potvrdila teóriu toho, čo sa mi posledné roky dialo. Ak ste len trochu priemerne emociálna bytosť, ktorá dýcha a existuje, tak si vo svojom okolí určite nájdete minimálne dvoch troch „rýpačov“, ktorých by ste najradšej ubili, prípadne ich absolútne vygumovali z mapy sveta. Rosen v knihe podrobne rozoberá viacero hľadísk, ktoré nám hovoria o tom, prečo sa v našich životoch tieto typy ľudí permanentne vyskytujú. Pravdepodobne to poznáte… len čo odíde nenávidený kolega, nastúpi ešte horší. Konečne prestanú prerábať chodník po Vašim oknom a obratom začne rekonštrukcia zateplenia bytovky presne oproti Vašej spálne. A podobne. A vo Vás to vrie… a vrie…najradšej by ste vyskočili z kože.

Rosen hovorí o tom, že celý náš život je neustále sa opakujúci sled skúšok, ktoré nás privádzajú k nášmu životnému naplneniu. A aby sme mohli v tomto naplnení fungovať a užívať si každodennú radosť zo života a existencie, potrebujeme k tomu dozrieť. A naše dozrievanie prebieha práve prostredníctvom „životných skúšok“.  Hovorí sa, že ľudské nešťastie pramení z lipnutia na čomkoľvek… Čokoľvek je pre Vás tou najdôležitejšou vecou na svete, rátajte s tým, že môžete o túto vec prísť. A práve táto strata sa stáva Vaším najslabším miestom, ktoré máte. Lipnúť dokážete na čomkoľvek. Na aute, na partnerovi, na peniazoch, na ideáloch. História je plná tých, čo zahodili vlastný život iba preto, že stratili jeho zmysel.

Ako to však súvisí s problematickými ľudmi?

Keď sa pozorne pozriete na toto lipnutie, pochopíte, že je tak silné a tak majetnícke, že žiaden láskavý dohovor a ani náznak, zmenu neurobia. Silní ľudia – prípadne silno lipnúci ľudia potrebujú silné otrasy, aby sa nad vlastným životom zamysleli z inej perspektívy. A na to, aby sme sa vôbec boli ochotní zamýšľať, prichádzajú opakujúce sa situácie, s opakujúcimi sa „ neznesiteľnými“ ľudmi. A vtedy prichádza náš čas, kedy máme šancu zareagovať a buď „skúškou“ prejsť, alebo si ju opäť zopakovať.

Máme vždy možnosť sa rozhodnúť… Môžme ujsť, môžme útočiť, môžme porozmýšľať prečo sa nám veci dejú, prípadne môžme vyhľadať pomoc. Čo by malo byť pre nás dôležitým momentom je to, že sa nám ľudia a situácie opakujú a my sa nevieme pohnúť.

Je ľahšie ujsť a zachovať sa ako pštros, a je rovnako ľahšie emócie potlačiť, prípadne priamo ventilovať hnev agresivitou. Žiadna z týchto taktík však Vašu situáciu nerieši.

Na to, aby sme mohli s našim „nepriateľom“ bojovať, musíme ho pochopiť a spoznať. V zmysle toho, že náš „nepriateľ“ je opakujúca sa situácia a nie posol – problematická osoba, ktorá túto výchovnú správu nesie…

A na to, aby sme mohli dozrievať a prekonávať skúšky ktoré pre nás predkladá život, potrebujeme v prvom rade rozumieť vlastným túžbam, potrebám, ale hlavne emóciam. Pokiaľ sa nenaučíme pracovať s emocionálnou inteligenciou, budú sa nám opakovať vzorce a my ich budeme opäť riešiť neúčinnymi stratégiami.

A ako bolo povedané už kedysi veľmi dávno:

„ Iba hlúpy človek robí to iste neustále dookola a popritom čaká iný výsledok.“

Vložiť komentár