Pravdepodobne ste sa už stretli s tým, že Vám niekto urobil niečo nepríjemné, prípadne sa Vám udialo zopár naozaj nezmyselných a obťažujúcich vecí a Vy ste si len povedali…že tie problémy snaď priťahujem. A na tomto povzdychnutí je toho viac, ako by ste si želali aby bolo. Možno ste sa už stretli s teóriou „zrkadla“. Hovorí o tom, že si nepriťahujeme ľudí a udalosti náhodou, ale že to robíme sami sebe a cielene. Ako materialistickej pragmatičke mi robilo dosť veľké problémy uchopiť túto „nehmatateľnú“ tému. A jednoducho tomu len uveriť.

Ale nedávno sa mi dostala kniha od Dahlkeho, kde rozoberá podrobnejšie pojem „tieň“.

Dahlke hovorí o tom, že celý svet funguje v polarite. Noc-deň, teplo-zima, pekné-škaredé. Zjednodušene by sme mohli povedať, že na to, aby sme vedeli, či je teplo, musíme zažiť aj zimu. A berieme to ako súčasť života. Nikto z nás neuvažuje nad zrušením noci, alebo tepla. (Aj keď vie byť aj teplo, prípadne prebdená noc poriadne otravná)

Rovnaký princíp funguje aj v našom vnímaní. Keď sa pozeráme na veci, dávame in nálepky – sú pekné, alebo škaredé, sú pre nás dobré či zlé… Ako s tým starým porovnaním poloplný či poloprázdny pohár. Veci nie sú nejaké – oni skrátka sú. A záleží, kto sa na ne pozerá a ako ich nálepkuje. Čo sa však udeje, ak sa pozeráme na vec, či udalosť a cítime, že v nás priam rastie hnev doslova ju považujeme za otrasnú?! A samozrejme ako naschvál v tej istej chvíli nám niekto na druhej strane začne túto vec chváliť…priam vidím ako Vám navierajú žily na krku, štartuje adrenalín a rútime sa do konfliktu. Ale prečo?

Teória tieňov hovorí o tom, že čím viac sme v extréme a čím viac niečo popierame vo svojom vedomom živote, tým viac sa naša podvedomá myseľ snaží prinavrátiť rovnováhu. A robí to práve tak, že „priťahuje“ situácie, ktoré nám doslova „pohnú žlčou“. A bude nám to robiť dovtedy, kým sa s touto situáciou vnútorne nezmierime. Krásnym príkladom je svet sociálnych sietí. Po niekoľkých príspevkoch je Vám úplne jasné, ktorý front je tvrdo popieraný a dokážem Vám priam garantovať, že dotyčný bojovník za „správnu vec“ bude mať tieto dráždivé udalosti na každom kroku. Prečo? Pretože ho dráždia. Nič viac.

Možno ešte taký úplne jednoduchý príklad. Nikdy som nebola štíhla. Vždy bolo kíl viac ako by som si priala. A vždy sa niekto zadrapil, vždy niekto komentoval moju váhu, dával rady, provokoval. Začarovaný kruh. A potom som začala cvičiť jógu. Váha sa po roku nezmenila. Stále je to podľa mňa veľmi monštrózne číslo J Ale zmenil sa svet okolo. Tým, že som sa cítila fyzicky dobre, s pevným telom, ktoré malo súmernú štruktúru a dobré držanie, zrazu sa ma každý pýtal koľko som schudla. A keď som povedala, že nič, tak som vyzerala ako blázon. Niečo na tom bude, lebo oblečenie je voľnejšie. Rozumiem fyzike, aj teórii ťažších svalov ako je tuk… Lenže… číslo na váhe sa nezmenilo, ale pre mňa sa zmenil svet okolo. Stále nie som srnka, ale absolútne zmizli narážky na hmotnosť, vyrývanie, články, debaty. Úplne sa stratili. Keď som to začala pozorovať, tak to bola samozrejme hlúposť. Narážky, články, debaty stále boli. Ale tým, že som túto tému prijala a prestala jej dávať dôležitosť, prestala ma iritovať. Dokážem si z nej urobiť kedykoľvek srandu. Svet sa nezmenil, ani moja váha nie…zmenil sa môj postoj a ja som prijala svoj tieň…aj s jeho zadkom J

Vložiť komentár