Najprv sa poznali len zbežne, dve ženy čo si sem tam potrkotali na jóge. Potom sa však z toho vyvinulo priateľstvo. Respektíve to ako priateľstvo vyzeralo. Spoločne strávený čas, časté telefonáty, dovolenky. Jedna z nich, moja priateľka vždy fungovala vo veľmi aktívnom programe a vždy bola obklopená množstvom priateľov a známych, preto novú priateľku vo svojom živote srdečne privítala. Po nejakom čase sa však začal spoločný vzťah prevažovať do nerovnováhy. Priateľka mala pocit, že je zavalená od novej známej telefonátmi, požiadavkami, nezmyselnými detailnými otázkami, ktoré bolo absolútne zbytočné riešiť telefonicky a hlavne zbytočne každý deň. Viac krát jemne kamarátke naznačila, že rieši zbytočnosti a pričasto. Žiaľ náznaky neboli dosť jasné a tak jedného dňa kamarátke doslova „utrhlo dekel“ a nazhromaždena zlosť vybuchla, vykričala čo si myslí a tak sa skončila etapa ďalšieho kamarátstva, ktoré si nedokázalo udržať svoje hranice. Keď sme sa o tom rozprávali na koučingu, spomenula som si, že podobné veci sa stávajú aj v mojom živote. Nie náhodou sa hovorí, že človek priťahuje podobné. Rovnako sa mi v živote stali viac krát takéto vzťahy, kde druhá osoba absolútne zvalila moje hranice a ja som zistila zo dňa na deň, že takmer stále riešim cudzie problémy.

V prvom rade vojde v takejto situácii do človeka neskutočná zlosť, ako si to ten druhý dovolil, zvaliť moje hranice. Prskáte jed na všetky strany a hneváte sa na človeka, ktorý Vám zase takto „ublížil“. Potom, keď opadne prvotná vlna hnevu, začnete si klásť otázky, kedy sa Vám to stalo v živote predtým a čo tomu predchádzalo. A keď už ste skutočne mentálne zrelý, tak si uvedomíte, že jediný vinník v tomto vzťahu ste Vy. Nechali ste druhých každý deň v niečom malom prekročiť Vaše hranice. Tu ústupok, tam ústupok a z malých vecí sa stane veľká frustrácia. Vždy som bola presvedčená o tom, že nejaký bod osobného rozvoja skrátka pochopím a od toho svetlého okamihu už túto vec robiť nebudem. Dnes si môžem s úsmevom povedať, že aká sladká naivita! To, že sa niečo dozviete, je prvý krok. To, že niečomu porozumiete je druhý krok. Tretím krokom je implementácia do života a prvé úspechy. A štvrtým krokom je neustála pravidelná činnosť a korekcia – aby sme zabránili entropii – úpadku. Ak by ste to chceli na príklade, tak je to ako s pekným a zdravým telom. Jedna vec je pochopiť, implementovať a dosiahnuť. Ale druhá vec je toto telo udržať vo forme. Denné kroky ako úprava stravy a cvičenie nemôžete vynechať. Inak ste zase na začiatku. A takto je to aj s pochopením a robením vecí vo vlastnom živote.

Preto počúvajte čo Vám hovorí Vaša intuícia a bráňte svoje hranice každý deň. Aj keď len v maličkostiach.

Veď z maličkostí sa skladá svet.

Vložiť komentár