Perfekcionizmus je extrémna snaha jedinca o dokonalý výsledok. Nič okrem dokonalosti sa neakceptuje a každá chyba je fatálnym zlyhaním. Napriek tomu,  že sa dnes perfekcionizmus vníma ako „cnostný prehrešok“, ktorým sa radi pochválime, môžme perfekcionizmus označiť jednoznačne ako „peklo na zemi“. Ale prečo?

V prvom rade preto, že duša perfekcionistu je prázdna, osamelá a nešťastná. Perfekcionista verí, že keď dosiahne dokonalý stav, dokončí projekt, nájde perfektného partnera, tak vtedy prežije ten stav dokonalého šťastia, po ktorom vnútorne túži. Žiaľ, tento stav nedosiahne nikdy, pretože stav, kde sa mu všetko splní, vyhnú sa mu zlyhania a nastane dokonalý svet neexistuje. Ak aj náhodou prežije úspech a niečo dokáže,  radosť je veľmi krátka a úspech zabudnutý a braný ako samozrejmá, ľahká vec. A tak často prežijú svoj život v šialenom, zvyčajne pracovnom tempe a na konci života zistia, že šťastie, úprimné ľudské šťastie ich skrátka obišlo.

Perfekcionista si stanoví IDEÁL. A tento IDEÁL vníma ako POVINNOSŤ. Pnutie medzi REALITOU a IDEÁLOM ho vnútorne ničí, pretože nedokáže IDEÁL akceptovať ako možnosť – hviezdu Severku ku ktorej síce mierim, ale nemusím ju nevyhnutne dosiahnuť.

Pod maskou dokonalého, perfekcionistického človeka nájdeme obrovský strach. Strach z toho, ak spoločnosť zistí, že nie je dokonalý a nebude ho akceptovať. Strach z toho, že nebude ocenený, nebude milovaný…a že ak všetci okolo zistia, že nie je dokonalý, ho skrátka odvrhnú. Ako kolovrátok sa točí v hlave otázka – Čo si o mne pomyslia?

Tieto hlboké obavy veľa krát nebývajú nášmu podvedomiu viditeľné. Ak som perfekcionista, bránim sa, že iba potrebujem, aby veci boli poriadne urobené…a nevidím realitu, v ktorej sa stáva život so mnou doslova neznesiteľný.

Hovoríme o dvoch typoch perfekcionizmu – vnútorný – pokiaľ sme tvrdí a nemilosrdní na seba. Alebo vonkajší – keď nemilosrdne vyžadujeme dodržiavanie našich tvrdých pravidiel od nášho okolia. Ani jeden typ perfekcionistu nežije šťastne a ľahko.

Korene strachu z toho, že nebudeme milovaní, že sa naša maska odhalí, prípadne pocit toho, že keď nerobím do úmoru sú hlboké a prepletené celou našou históriou rodiny, výchovy a nášho vývoja. Rozpletenie týchto hlbokých dogiem v našom podvedomí je dlhšia práca aj pre terapeuta či kouča. A nepomáha tomu ani to, že pre perfekcionistu je prijatie cudzej pomoci automaticky známkou zlyhania a kruh negácie sa točí ďalej.

Jednou z najbolestivejších súčastí tohoto prežívania je neustále a nekončiace porovnávanie sa s každým okolo seba. V situácii, keď narazí na niekoho lepšieho, zmocňuje sa perfekcionistu závisť, panika a vnútorné premietanie o svojej nedostatočnosti. O tom, ako to dokáže spracovať – či na seba ešte viac zatlačí, alebo vo svojich očiach „poníži kvality súpera“, aby sa cítil lepšie. Prípadne sa uchýli k manipulácii, aby „súpera“ vyhodil z kontextu a utvrdil si tak svoju pozíciu. Čo jednotlivec, to iné prežívanie.

Spomínam si na jednu akciu, ktorú sme chystali prvý krát a bola som v neskutočnom strese, aby všetko dopadlo perfektne. Všetko tisíc krát skontrolované, všetko dokonalé. A potom, keď som rozbaľovala banner, spadol mi a poškodila som ho. Akcia dopadla skvele, úspech bol obrovský, nálada skvelá. Mne však utkvela v hlave jediná situácia – moment, keď som poškodila banner. Jediná malá chyba mi nedovolila prežiť obrovskú radosť a úspech tohto inak dokonalého dňa. Táto perfekcionistická bolesť Vám nedovolí šťastne žiť, kým si ju úprimne nepomenujete a nezačnete na nej cielene pracovať. Možno najskôr sami na maličkostiach. Prežijete, že prácu odovzdáte nie na 110% ale na 90%. Prežijete aj to, že máte malý škrabanec na blatníku a že Vaša knižnica má zopár knižiek opačne ako ste zvyknutí. Toto sú však len malé barličky. Ak sa chcete tejto perfekcionistickej bolesti zbaviť, bude to väčšia práca na sebe samom. A možno pomôže nezainteresovaný pohľad niekoho z druhej strany. Z vlastnej skúsenosti však viem, že to nemôže byť ani kamarát, ani rodina. Na to, aby sme sa zobudili z perfekcionistického sna niekedy potrebujeme studenú sprchu od profesionála. Tí naši najbližší často krát na to nemajú odvahu a ani silu.

Vložiť komentár