Už niekoľko dní vo mne rezonuje myšlienka toho, ako dokážem hospodáriť s vlastnou energiou a či ju dokážem prerozdeľovať múdro tak, aby prinášala osoh nielen mne, ale aj mojim klientom, mojim blízkym a vlastne celému svetu okolo. Zamyslela som sa nad touto témou hlbšie počas posledných dní a rozhodla som sa svoje myšlienky prepísať na blog. Možno sa niekto v týchto riadkoch nájde.
Začala by som tým, že hoci sa vidím ako extra vnímavá osobnosť, funguje mi to hlavne smerom von. Vnímam myšienky, pocity, emócie či neverbalitu , ktorá mi pomáha čítať v ľudoch vo svojom okolí. Tento dar je pre mňa extrémne dôležitý, pretože mi pomáha stať sa lepšou vo vnímaní klientových potrieb a tak mu môcť poskytnúť lepšie služby. Ale tam niekde sa moja schopnosť končí. Ako náhle sa týkajú veci mojej osobnosti a môjho prežívania, stávam sa často krát slepou a neschopnou vidieť veci hneď, ako sa dejú. A tak musí prísť situácia, ktorá „vyšponuje“ moje nervy, prípadne nejakým spôsobom obmedzí moje zdravie, alebo ma vyhodí z mojej prirodzenej rovnováhy. Mohla by som sa začať obviňovať, že vodu kážem, víno pijem, ale v pomáhajúcich profesiách a zvlášť v profesiách, kde je váš jediný nástroj vaša hlava, je veľmi ťažké oddeľovať to, čo už je vyčerpávajúce odovzdávanie energie a čo je iba priateľské zdieľanie. Ale toto nie je vec, ktorú riešim iba ja. Riešime ju mnohí…keď nám po stý raz volá kamarátka po nevydarenom rande, keď nám niekto lichotí, a vzápätí z nás ťahá múdrosti, keď absolvujeme stretnutie, kde nás to vôbec neťahá, ale prekonávame sa z „tisícich“ racionálnych dôvodov, prečo by sme mali a prečo to robíme.
Nenadarmo sa hovorí, že medzi srdcom a rozumom je neustály boj…že nemôžu obaja sedieť v riadiacej kabíne nášho života, ale že si môžu toto miesto striedať, tak aby to bolo vyvážené a potom sa aj náš celkový životný postoj považuje za viac menej vyvážený a nám sa dobre žije. Aké to však je, keď nám kontrolka nezažína včas – ako napríklad mne?
Zásadne viem, že základný problém tu má minimálne dva aspekty. Ten prvý nazývam: „NIE. – Je celá veta.“ V zmysle toho, že máme často krát problém niečo odmietnuť. Niečo, čo od nás niekto vytrvalo vyžaduje, pretože je to pre neho prioritná potreba. A my, vzhľadom na našu minulosť, naše vzorce a kopu iných súvislostí, máme nejaký zlý pocit z toho, že by sme mali niečo odmietnuť. A to nás robí zraniteľných. Preto sa často krát počujeme, ako sa v niečom vyhovárame, habkáme a ak máme skúsenú protistranu, zrazu sme v situácii, kde nás vmanipulovali do niečoho, čo sme vôbec nechceli. Na jasné NIE, ktoré nepodopierame žiadnymi konštruktami, sa ťažko hľadajú manipulačné techniky. A druhý aspekt vidím v tom, že nevenujeme pozornosť emóciam, ktoré v nás vznikajú. To sú tie záblesky intuície, pocitov…nejakých nejasných prebleskov, že niečo nieje OK…že po stretnutí s týmto človekom som vždy úplne odrovnaná. Že niektoré telefonáty zdvíham doslovne „s kameňom v žalúdku“. Že na túto akciu, kde som sľúbila pomoc sa vôbec neteším a počitam hodiny do jej konca. Že napríklad hodiny strávené na čete síce moju kamarátku fantasticky povzbudzujú už týždeň, ale ja zanedbávam svoju rodinu, prácu…alebo len lekcie violončela, ktoré ma dobíjajú a robia šťastnou. Poviete si, veď toto sú v podstate maličkosti…Ja absolútne súhlasím. Problém je, že každá táto maličkosť, vám zožerie nejaké tie percentá vašej energetickej batérie. A tak deň po dni, kúsok po kúsku…a zrazu zistíte, že vrieskate po dieťati, nenávidíte svoju rodinu, lebo sú egoisti a nedajú vám chviľu pokoja, máte chuť plakať a nenávidieť celý svet, alebo aspoň niečo rozbiť. Celý váš balans je proste preč. Kvôli čomu? Pretože ste stratili všímavosť voči sebe. Nepočúvali ste svoje ja, svoju dušu, ktorá skrátka nedokáže uspokojiť požiadavky celého sveta, nech sú akokoľvek podľa nich oprávnené.
A tak som to zobrala do vlastných rúk. Zrušila som telefonáty a čo ma zaťažovali a brzdili, zrušila som dobrovoľnú akciu, ktorá ma netešila, vrátila som sa k intenzívnejšiemu hraniu na violončelo a opäť som si dopriala večery pri knižkách… a čuduj sa svete. Veci sa začali riešiť, rodina prestala „otravovať“ … rovnováha zázračne obnovená. To sú mi veci….všetko doslova v priebehu pár dní. To že sa mi zase zlepšila pleť a trávenie je už len asi tá povestná „psychosomatická“ bodka.
Takže k dnešnému zamysleniu asi len toľko…všímajte si svoje pocity…počúvajte, čo vám hovorí vaša duša…vnímajte čo vás teší a čo vás nabíja a robte toho viac…Je to vlastne také jednoduché…však?
S láskou Váš Dobrý kouč.
Obrázok zdroj. pixabay.com