Nedávno som sedela na káve so svojim kamarátom , s ktorým vedieme filozofické rozhovory už hádam aj desať rokov. Často krát otváramé témy, na ktoré akosi nevyjde čas v bežných debatách a to viac ma teší, že vždy nájdeme tému, ktorá ma potom núti rozmýšľať viac.
Tento krát sme zabrúsili do témy vizualizácie – tému, ktorú mám pocit, že mám sto krát prežutú a spracovanú, ale ako to býva, opäť sme narazili na niečo nové. Už som vo svojich článkoch spomínala tému archetypov. V zmysle toho, že každý z nás prichádza na tento svet s nejakou túžbou ako žiť, fungovať a s predstavou, ktorá je obrazom našej duše. Keď pozorujeme deti, sú tou najčistejšou formou prejavu duše, akú si vieme predstaviť. Ony vo svojom vnímaní sveta ešte len zisťujú, čo všetko je možné, čo je pre nich zaujímavé a k čomu ich to priťahuje. Keď sme sa rozprávali o svojich detských snoch a túžbach, oboch nás zarazilo, keď sme si uvedomili, že mnohé z týchto snov a túžob sme si splnili, len forma toho, ako ich napĺňame je modifikovaná svetom a možnosťami okolo nás. Naša duša dokáže byť šťastná iba vtedy, keď aspoň čiastočne naplňuje svoje poslanie a svoj archetyp, s ktorým prišla na tento svet. Život je však komplikovaný, a čím sme starší, tým viac sa u nás prejavujú implementované túžby, predstavy, sny….Sú to implementácie spoločnosti, rodičov, priateľov, médii….skrátka sveta okolo nás. Keď si uvedomíme, pod akým tlakom sveta dnes žijeme, nie je ťažké si predstaviť, ako ľahko zabudneme, čím a hlavne kým sme chceli byť.
Skúsme sa na to pozrieť netradične. Položím Vám otázku…Kto bol hrdina Vášho detstva? Ktorý film, či seriál bol pre Vás v detstve absolútna topka, hrdina s kým ste sa absolútne stotožnili a túžili takýto život žiť. Na túto otázku mi odpovedal aj môj kamarát, ale keďže číta moje blogy, nesmiem jeho hrdinu prezradiť (-: Tak som sa rozhodla napísať Vám iný príbeh. Jedna moja priateľka je veľmi aktívna a šarmantná dáma a myslím, že aj veľmi šikovná. Keď som s ňou preberala túto teóriu, tak z nej hneď vyletelo: „No predsa Angelika! To bola hrdinka! Prežila všetko, dokázala podnikať, baviť sa, z ničoho si nerobila hlavu, motala chlapom hlavy a nakoniec predsa opäť stretla svoju životnú lásku! „ Zamyslela som sa…“ A v čom máš Tvoj život podobný Tvojej hrdinke?“ Priateľke na chvíľu klesla brada….“Dokelu…to som ja…respektíve to je život, aký som chcela žiť….ale vždy som sa toho bála…“ Na to, aby tento príbeh mal pointu, musím doplniť zopár informácii. Moja priateľka žije ten dokonalý život – škola, práca, kariéra, šport…plní všetky „požiadavky na perfektný život“ rodiny a spoločnosti…ale často krát, keď sa spolu rozprávame, hovorí o tom, že niečo nie je ok…že niečo je zle…že v tom živote chýbajú nejaké svetlé momenty, pri ktorých si poviete, že takto to má byť…toto je môj život a moja cesta. Na čo teda táto moja priateľka zabudla cestou svojho života? Odpoveď som dostala o nejakých pár dní, keď sme sedeli pri káve a plánovali náš najbližší výlet. A vtedy mi povedala…“Vieš, po tom našom rozhovore som prišla domov a pozrela som si Angeliku….a pozerala som sa teraz na ňu úplne inými očami a potom mi to došlo… ja nechcem žiť ako riaditeľka zemegule, nechcem byť tá rozumná, čo odmieta akékoľvek riziko, nechcem ísť tou cestou, po ktorej idem….úplne som zabudla, aké je to tešiť sa zo života… len tak sa baviť, chodiť pekne oblečená len tak pre seba..obliecť si niečo s dekoltom a zaflirtovať si…Bože..veď ja už som asi aj zabudla ako sa to robí!!! „ Vtedy som sa rozosmiala a povedala som jej, že som si istá, že toto nezabudla…že tá jej neposlušná vnútorná „Angelika“ je v nej odkedy ju poznám, ale keď sa rozhodla žiť „správne“ pre biznis a prácu, tak som o nej dlho nepočula. A tak sme v ten deň pri káve slávnostne vzkriesili jej hlavnú hrdinku. Navštívili sme spolu pár hriešnych obchodov, dopriali si saunu, kozmetiku, horúcu čokoládu a dohodli sa, že ďalšie diely si v rámci „kamarátskej terapie“ pozrieme spolu.
A aká je moja správa, ktorú som Vám chcela týmto dnešným blogom odovzdať? Pohľadajte svojho hrdinu z detstva. Nie hrdinu dospelosti – motivačného rečníka, fittnes trénera, či niekoho kto Vás presviedča, že musíte pracovať tri krát viac ako iní, iba potom budete „niekto.“
Nie…spomeňte si na toho hrdinu, pre ktorého sa Vám v detstve zatajil dych a potom porozmýšľajte, čo priťahovalo Vašu dušu k archetypu tohto hrdinu. Bola to Popoluška? Jana Eyrová? Scarlett z Odviate vetrom? Alebo to bol pirát, kráľ či Batman? Zamyslite sa nad životným štýlom Vášho hrdinu….Ak Vás fascinovala Barunka z Babičky, alebo Popoluška…tak Vaša cesta bude cestou lásky a rodiny…ak napríklad Angelika, či Scarlet…tak si vždy budete mať potrebu raziť si svoju cestu životom tak trochu v štýle potvory…Ak ak Váš hrdina bol trebárs Rescator, tak viete, že ste dušou pirát, a že Vaše srdce Vás ťahá do dobrodružného života. Nevyčítajte si, že ste aký ste…ak ste pirát, nebudete šťastný v open office nikdy…A ak ste dušou zvodná potvora…tak nikdy nebudete matka roka v batikovanej sukni…a je to tak v poriadku. Možno budete mama…ale taká, čo nezabúda na seba a vždy má po ruke okrem pampersiek aj červený rúž (-:
Život je nádherne pestrofarebný. Ak ste krásna zelená farba s nádychom do žlta, nesnažte sa byť purpurovo červenou…nech Vás o tom hoci presviedča aj celý svet. Vy viete kto ste, a ak ste zabudli, viete sa rozpamätať! A čo je hlavné…nikdy nezabúdajte na Vášho hrdinu. On Vám pomáha strážiť Vašu dušu!
Obrázok zdroj: instagram,cinemateatroe