Pred niekoľkými dňami som nahrávala pekný rozhovor na tému nenávistných komentárov, ktoré sa čoraz častejšie objavujú na sociálnych sieťach a nemilosrdne strieľajú otrávené slová ako šípy, na adresu vybraných celebrít. V rozhovore som viac krát naznačila, že v tom je veľa môjho subjektívneho pohľadu, ale celkovo si myslím, že tento tvrdý a nemilosrdný “hejt” ukazuje na niečo veľmi dôležité v našom vnútornom svete. Či už zhejtovali nás a my sme z toho doslova ochromení, alebo si sami užívame tento podľa niektorých “nevinný a oprávnený ventil”. Mala som pocit, že v rozhovore odznelo zopár veľmi pekných myšlienok o tom, ako nám môže pomôcť, pracovať viac so svojim vnútorným svetom a tak sa lepšie spoznávať a byť voči “hejtu” odolnejší.

Ako sa často krát hovorí, ľahšie sa hovorí, ako koná, tak som si veľmi rýchlo mala možnosť ochutnať svoje rady hneď potom, čo rozhovor vyšiel. Po kliknutí na diskusiu som zahabkala po vzduchu aj ja…od informácie, že nemusí byť zakomplexovaná ženská, aby mohla napísať, aký je niekto hnusný, cez vyberané slová mužov, aké su ženy hyeny, až po obvinenie, že tieto feministické drísty o toxickej maskulinite sú zbytočné, na vine je spoločnosť, lebo dovolí bohatým, aby vykorisťovali chudobu a nikdy tu nebude dobre…Priznám sa, že som niekoľko minút pozerala na diskusiu a kládla som si otázku, či títo ľudia počúvali naozaj ten istý rozhovor, ktorý sme pre nich pripravili. Musela som sa na chvíľu zamyslieť, čo pod touto informáciou vnímam ja samotná.

Samozrejme, ako každého človeka, čo si dovolí ísť s kožou na trh, ma prepadol na chvíľu pocit, či som skutočne kompetentná o takýchto veciach rozprávať. Kládla som si otázku, či to, čo rozprávam, prináša ľudom to, čo potrebujú…povzbudenie, náhľad, sebauvedomenie…zlepšovanie prežívania v každom dni. A potom som sa opätovne vrátila k sebe…jJe to určitá skúška pre mňa, či si skutočne stojím za tým, čomu verím, čo študujem, testujem, prežívam a pomáham nachádzať klientom v ich vlastnom živote. A potom som si uvedomila, že jednorazový názor niekoho, kto to v zlosti vypľuje na sociálnu sieť, nemôže ovplyvniť moje životné hodnoty a presvedčenia o mojom poslaní. Že dôležíté sú výsledky…Klienti, čo dokázali nájsť svoje šťastie a spokojnosť. Ľudia, ktorým pomáhajú moje články a videá. Ľudia, ktorí sa rozhodli žiť inak a neváľať sa v dennodennom bahne nenávisti.

Tak som len pokrčila plecami a povedalal som si, že ma mrzí, že si z toho nedokázali nič pozitívne vziať, ale je to ich voľba a ja za ňu, nie som zodpovedná. 

A večer mi potom naskočil komentár od čitateľky, ktorá poďakovala za podcast, že jej mnohé ukázal. Ráno som našla cez sedemdesiat zdieľaní. A podcast je v top stovke počúvaných epizód na šesdesiatom mieste…Tak som si povedala, že toto má zmysel. Že to, čo sa ku nám má dostať, sa dostane. Ale či to dokážeme využiť, to už je úplne iná pesnička…

S láskou Váš Dobrý kouč 

Obrázok zdroj: pixabay.com