Zvoní mi telefón. Volá mi moja kamarátka žijúca v zahraničí. Konečne sme si našli čas v tomto netradičnom konci roka a spojili sme sa cez videohovor. Obe cítime nedostatok priateľskej socializácie. V takýchto momentoch blahorečím technike a vynálezcom. S mojimi schopnosťami vo svete techniky by som doteraz asi tak maximálne kričala z balkóna, alebo písala listy 🙂 Nuž, každý sme nejaký.
Položila mi štandartnú otázku – čo som dostala pod stromček. A ja som jej úplne automaticky s kľudom angličana oznámila, že nič. Až keď som si všimla jej výraz, kde sa miešalo asi poľutovanie s prekvapením, som si uvedomila, že toto je niečo čo som už dlhšiu dobu neriešila a mám to možno inak, ako to býva štandartne. Tak som si povedala, že by možno stálo za to, nad touto témou sa zamyslieť…
S rodičmi si už roky darčeky nedávame…poznajú ma, že som tak rôznorodo orientovaná, že trafiť niečo, čo chcem a nemám je vskutku zložité. Ja im zvyknem kupovať symbolické darčeky, niečo čo mám pocit, že ich rozosmeje, alebo poteší, ale je to vždy taká spontánna kúpa a vždy sa jedná viac menej o drobnosti. Aby niečo pod stromčekom bolo. Moje priateľky sú rozbehnuté po celom svete. Aj vďaka tohtoročnej situácii, sa veľa nevidíme…s niektorými vôbec. Darčeky preto už dlho neriešime. Kolegov nemám 🙂 Takto keď sa na to pozerám, tak si hovorím…veď toto znie ako parte starej dievky… 🙂 🙂
Ale viete…veci nie sú vždy také, ako sa zdajú byť. A keď som sa zamyslela, zistila som, že dary týchto sviatkov boli úžasné. S rodičmi sme strávili pokojné dni, otvorili sme si vaječný koňak, tešili sme sa, že sme spolu, dali sme aj rozprávky. Po dlhých rokoch si s nimi osobne pripijem o polnoci a privítame Nový Rok. Takže som dostala veľký dar, že sa dožili viac menej v zdraví konca tohoto nie ľahkého roka. Dary života.
Moje obdarovávanie pokračovalo v práci…klientky a klienti sa asi naozaj rozhodli tento rok, že si zaslúžim. A tak som pred Vianocami prišla domov ovešaná vínom, oblátkami, čokoládou, raffaelom, nádhernou vianočnou dekoráciou, prekrásnym zrkadielkom, štýlovými ponožkami a ja neviem čím ešte…Na koho som zabudla, prepáčte! Okrem tohto všetkého pípali správy a maily s nádhernými prianiami a poďakovaniami. Dary vďačnosti.
A tento rok som dostala aj súkromný dar, že si niekto pre mňa našiel čas a prišiel mi zapriať krásne sviatky osobne…napriek celkovo zložitej situácii, keď bolo jednoduchšie ostať doma na gauči a poslať správu. Dostala som najkrajšie dary. Dary lásky a pozornosti.
A tak som si uvedomila, že to boli asi najbohatšie Vianoce môjho života. Že som dostala tie najdrahšie dary, ktoré sa nedajú ničím zaplatiť, kúpiť ani sa ich nedá vynútiť. A tak som si pomyslela….Ďakujem Ti milá moja kamarátka za ten súcitný pohľad…pretože on ma prinútil pozrieť sa hlbšie na to, ako veľa darov som dostala…a ani som o tom akoby nevedela.
Tak ak Vás stisne srdce pri pohľade na instagramové fotky šperkov, skútrov, oblečenia a ja neviem čoho ešte..skúste sa stíšiť a pohľadať tie naozajstné dary týchto sviatkov. Šperk kúpite kedykoľvek…lásku, rodinu a úctu si musíte vybudovať a chrániť. Aby mohla v takéto krásne dni ešte viac rozkvitnúť.
S láskou Váš Dobrý Kouč
Obrázok zdroj: pixabay.com