Bronku som vyhladala, pretoze som si nevedela rady. Nevedela som ako prestat fungovat v tom stave v akom som bola a ktory ma oberal o zivotnu energiu. Nehladala som ju cielene ale osud to tak chcel a zariadil a nase cesty sa pretli a ja som vedela uz po prvom stretnuti, ze tato zena mi rozumie a je v tom so mnou. To bolo pre mna velmi dolezite, pocit opory a hlavne nehraneho pochopenia, ktore moze poskytnut len clovek, ktory si prezil to iste. Uz na prvom stretnuti mi pomohla zasadnym sposobom zmenit smerovanie mojho nestastneho vztahu a pomohla mi začať premýšľať trochu inak. A tak sa zacalo nase „priatelstvo“, za ktore som dodnes hlboko vdacna. Pomohla mi rozvirit tu hmlu, v ktorej som sa ocitla a svojim jasnym videnim a trefnym pomenovanim skutocnosti, mi pomohla pochopit, ze to v com zijem, nie je laska. Ale vyuzivanie, emocionalne tyranie, psychicky lync, manipulacia, skratka to preco som sa citila tak mizerne. Sama som si toto vsetko uz pred jej navstevou uvedomovala ale pod tlakom okolnosti a s minimom zivotnej energie, ktora mi ostavala na fungovanie som nemala kapacitu a hlavne silu. U Bronky som ju vdakabohu nasla.
