Co je ale najlepsie, ze tieto nadobudnute poznatky o sebe sa daju lahko preklopit aj na ine vztahy a ked raz ziskam tuto optiku, vazenia si samej seba, zrazu vidim aj v kamaratstvach, alebo napriklad v rodinnych vztahoch veci, ktore cely zivot hrali proti mne a ja som to v tichosti s horkym pocitom trpela, pretoze „ved ide o druhych“. Nie. Ide o mna a zakladny respekt ku mne. Ktory som nevyzadovala, pretoze taka bola vychova alebo uz neviem, to nehra rolu. Prichadza teda take znovunastavovanie hranic, je to narocne. Ale ucim sa, ucim sa zit podla pocitov, ucim sa mat respekt k sebe samej, ucim sa byt pre seba najdolezitejsim clovekom a ucim to aj moje dieta. Aby ono neslo v mojich slapajach, a netvorilo zavisle vztahy, a nestalo sa raz obetou alebo manipulatorom. Pretoze ani manipulator nie je v zivote stastny. Za toto vsetko Bronke uprimne dakujem a budem jej do konca zivota vdacna. Dovolim si povedat, ze mi v ohlade vztahov dala do zivota viac ako vlastna mama. Bodaj by sme takuto „vyucbu“ absolvovali vsetci v nasich rokoch dozrievania. To by bol uplne iny svet.
