Tak som sa pustila do vojny, za seba a svoje deti, pochopila som že mám právo na život podľa svojich predstáv, že mi nemá nikto právo hovoriť ako mám žiť, že pravidlá svojho života stanovujeme ja, ja rozhodnem, či sa nechám manipulovať, citovo vydierať alebo zhadzovať, lenže na to, aby som si stanovila hranice, som sa musela naučiť o sebe veľa vecí, zistiť, čo od života chcem a nechcem. Toto obdobie je veľmi ťažké, lebo si musíte zodpovedať na mnoho otázok na ktorej ste roky nechceli odpovedať, pripustiť si že som zodpovedná sama za seba a aj to čo sa mi deje a keď nemáte žiadne sebavedomie, nedokážete o sebe rozhodovať a pochybujete, máte občas pocit, že sa zblaznite. Tu je dôležité robiť malé krôčiky, malé zmeny a neočakávať zázraky na počkanie, táto cesta na ktoru ste sa vybrali je dlhá náročná a prevedie vás takými zakútiami o ktorých ste ani nikdy nesnívali, počas tejto cesty sa môže stať všetko, prídete o kamarátov, možno zmeníte prácu, presťahujete sa, ale nikdy nezabúdajte, že to robíte pre seba a aby bolo vám dobre.
