Opätovne sa prichádzam podeliť s inšpiratívnou knižkou, ktorá mi prišla veľmi zrozumiteľná a terapeuticky účinná a ktorú sa podľa mňa oplatí prečítať každému, kto na sebe chce pracovať a hľadá cesty k sebe. Alice Miller napísala knihu Dráma nadaného dieťaťa pred dlhými rokmi, no jej aktuálnosť rokmi neklesá. Hovorí sa v nej o dospelých, ktorí trpia evidentne neurózami, či už v zmysle depresií, alebo naopak prehnanej grandiozity,…
Pred krátkym časom som dočítala knihu amerického spisovateľa Brada Blantona s názvom radikálna úprimnosť. Nečakala som žiadne zázraky, ale predsa len ma kniha absolútne pohltila a neskutočne som si ju užila. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako veľmi dokážete byť úprimný voči svojmu okoliu a svojim najbližším? Uvedomila som si, že napriek tomu, že je pre mňa pravdovravnosť veľmi vysokou morálnou hodnotou…
Krása, štíhlosť… vonkajšie atribúty, ktoré na nás iní zhodnotia behom niekoľkých sekúnd pri našom prvom stretnutí. A kedže na prvý dojem máme tak zúfalo málo času, vynakladáme obrovské úsilie na to, aby sme tieto atribúty mali v čo najideálnejšom stave a pokiaľ možno non-stop. A keď už nemôžeme byť dokonalí, tak nech sme aspoň normálni… Ak pominieme diktát módy a sme schopní akceptovať, že postava…
Nedávno som dostala otázku, či sa nebojím, že na starobu zostanem sama. Už zo spôsobu, akým bola na mňa táto otázka smerovaná, som pochopila, že druhá strana má obavy sa na takúto vec opýtať. A pritom mi to prišlo úplne normálne. Hovoriť o veciach, ktoré v nás vyvolávajú obavy, či strach je jediný spôsob, ako sa naučiť im čeliť. Rozhodla som sa teda na…
Veľa motivačnej literatúry nás často uvádza do nerealistickej vízie sveta, kde je všetko možné, len treba chcieť. Stačí sa každý deň z celého srdca sústrediť, želať si, vizualizovať, majstrovať nástenky vízii a dovoliť si rozmýšľať veľkolepo. Po každej takejto knihe sa hladina motivácie krátkodobo zvýši, porobia sa veľké plány….a veľakrát sa nič nestane. Denné snívanie každým ďalším dňom bledne, až kým sa…
Koľko krát som počula túto vetu z úst mojich klientov či priateľov…koľko krát som pri ľudoch vycítila potlačenú zlosť na tých najbližších, čo nám darovali život….a rovnako nespočetne krát som zažila absolutistickú idealizáciu, keď boli rodičia dokonalí a na piedestale. Prípadne bol jeden adorovaný a druhý nenávidený…čierna a biela…zlé a dobré….Sme naučení polarizovať sa za každých okolností. Buď je niečo také, alebo onaké…ach aké ťažké…
Dospelosť je u nás definovaná vekovou hranicou osemnástych narodenín. V tento deň sme sa stali právne a zákonne dospelými a od tohto dňa nesieme zodpovednosť dospelého človeka na vlastných pleciach. Ale asi každý jeden z nás, si pamätá búrlivé obdobie zhruba do dvadsaťpäť – dvadsaťosem rokov, kedy sme sami vedeli, že síce sme oficiálne dospelí, ale veľa krát sme sa cítili, že to ešte stále…
Táto otázka mi rezonovala v mojom živote neskutočne veľa krát. Keď som sa niekde omylom preriekla, keď som nechtiac prezradila tajomstvo, alebo keď som doslova „dovrzala“ nejaký pracovný projekt. Neviem ako to mávate Vy, ale v mojej hlave to bolo niečo príšerné. Neodbytné, neustále sa vracajúce myšlienky na zlyhanie, na chybu, na previnenie….nekonečné premietanie v hlave čo všetko som mohla urobiť inak a samozrejme…
Po prvých dvoch životných otázkach, ktoré som rozoberala v predchádzajúcich blogoch, sa budem dnes venovať poslednej z nich, ktorá znie: „Nasýtil som sa?“ Čo to znamená, keď hovorím o nasýtení? Ako som už veľa krát vo svojich blogoch popisovala, vzorce pomocou ktorých fungujeme a existujeme, sa tvoria v našom detstve na základe toho, ako sme vnímali postoj rodičov k nám. Či sa tešili nášmu príchodu na…
V minulom článku som sa venovala prvej otázke ktorá formuje náš život. Kládli sme si otázku, či sme boli na tomto svete vítaní a milovaní. Ak sme mali to šťastie, že sa naši rodičia na náš príchod na svet tešili, dali tak nášmu životu dobrý základ. Nebolo to však všetko. Ako druhá dôležitá životná záležitosť prichádza otázka : „Som dostatočný?“ Čo to znamená…