V dnešnom zamyslení budem veľmi osobná…viac krát som zvažovala, či ísť von s takouto záležitosťou, ale rozum mi hovorí, že možno táto situácia a všetko to, čo sa okolo dialo bolo pre mňa tak silné, že to môže byť v niečom užitočné aj pre vás – mojich čitateľov. Ako som prekročila štyridsiatku, tak sa smejem, že sa rozpadávam…sem tam ma…
Oči sa boja, ruky urobia… Posledne týždne toho teda bolo naozaj dosť…Nesťažujem sa, teším sa, že sa hýbu projekty, dokončujú sa veci a život mi tak, asi ako každému, prináša kopu prekvapení. Naposledy som sa ocitla v situácii, keď som stála pred jedným projektom, ktorý som potrebovala doriešiť a už pri prvom pohľade na to všetko čo ma čaká, mi…
V poslednych mesiacoch som si začala všímať, že sa do môjho života vracajú ľudia, na ktorých som nemala pred rokmi čas, priestor a mnoho krát ani chuť… Nebolo v tom nič úmyselné, zraňujúce…jednoducho môj rozum vyhodnotil, že títo ľudia ku mne momentálne nepatria…čím hlbšie som sa zamýšľala nad tým, prečo som ich v danom čase odpudila, tým viac sa vraciam…
Recept na šťastie V mojej praxi sa asi najčastejšie stretávam s otázkou šťastia. V zmysle toho, ako to svoje šťastie nájsť, ako si ho zabezpečiť a potom ho prácne udržať…A vždy sa mi vracia tá povestná veta zo starého českého filmu: ”Čo je šťastie? Muška iba zlatá…” A čím som staršia, tým viac si uvedomujem, koľko pravdy je v tejto…
Keď sa ma niekedy ľudia, alebo priatelia pýtajú, ako to funguje s klientami a koľko máme mať stretnutí, a aký bude výsledok ….a hlavne kedy bude výsledok, tak mám na to moju obľúbenú vetu, že skúsme sa opýtať krištáľovej gule 🙂 Nech na sebe makám, ako len dokážem, vešticou sa mi nepodarí byť asi nikdy…aj keď v niektorých prípadoch som…
Zvoní mi telefón. Volá mi moja kamarátka žijúca v zahraničí. Konečne sme si našli čas v tomto netradičnom konci roka a spojili sme sa cez videohovor. Obe cítime nedostatok priateľskej socializácie. V takýchto momentoch blahorečím technike a vynálezcom. S mojimi schopnosťami vo svete techniky by som doteraz asi tak maximálne kričala z balkóna, alebo písala listy 🙂 Nuž, každý sme…
Stala sa mi zaujímavá vec…čakala som na úrade…keďže je doba taká aká je…času bolo veru dosť. Prisadla si ku mne pani a celkom prirodzene sme sa dali do reči. Bola mi veľmi povedomá, ale nedokázala som si spomenúť, kedy a kde sme sa stretli. Som aká som a priťahujem k sebe ľudské príbehy a tak sa stalo aj tento krát…pani…
Ešte to nie je hádam tak dávno…možno päť či šesť rokov dozadu, čo si pamätám, že každú jednu aktivitu som začínala so šialeným nadšením..potom sa nedostavovali výsledky, pretože samozrejme, veci sa za dva týždne nenaučíte a hlavne veci ako cudzí jazyk, hru na nástroj a ani postavu do bikín za dva týždne nevysekáte, pokiaľ ste celoročný kamarát s čipsami a…
Sedeli sme s kamarátkou v kaviarni a trkotali sme nad bežným životom, ako zvykneme. Kamarátka práve riešila svoje životné trápenie…neustále nestíhala a odkladala nepríjemné veci na poslednú chvíľu, a potom v obrovskom strese a tlaku ich riešila len len s odretými ušami. Najviac ju vytáčali dobré rady z okolia…typu: “Prestaň to robiť…Zmeň sa…Zapri sa…Čo si ako malé decko…” Pousmiala som…
Pred nejakým časom som bola na dovolenke v Slovinsku, kde sme mali skutočne skvelý čas a náramne sme si to užili. Keďže už som zvyknutá, že si na seba musím dávať pozor, tak je pre mňa celkom prirodzené, že sa do ničoho nenútim ani netlačím. Aj s trpezlivosťou sa mi podarilo trošku popracovať a nevytočí ma na smrť, keď niekde…