Author page: Bronislava Švrčková

Kto bol Tvoj hrdina?

Kto bol Tvoj hrdina?

Nedávno som sedela na káve so svojim kamarátom , s ktorým vedieme filozofické rozhovory už hádam aj desať rokov. Často krát otváramé témy, na ktoré akosi nevyjde čas v bežných debatách a to viac ma teší, že vždy nájdeme tému, ktorá ma potom núti rozmýšľať viac. Tento krát sme zabrúsili do témy vizualizácie – tému, ktorú mám pocit, že mám sto krát prežutú…

Potrebujem energiu…kto mi ju vzal?

Potrebujem energiu…kto mi ju vzal?

Už niekoľko dní vo mne rezonuje myšlienka toho, ako dokážem hospodáriť s vlastnou energiou a či ju dokážem prerozdeľovať múdro tak, aby prinášala osoh nielen mne, ale aj mojim klientom, mojim blízkym a vlastne celému svetu okolo. Zamyslela som sa nad touto témou hlbšie počas posledných dní a rozhodla som sa svoje myšlienky prepísať na blog. Možno sa niekto v týchto riadkoch nájde. Začala by…

Dráma nadaného dieťaťa

Dráma nadaného dieťaťa

Opätovne sa prichádzam podeliť s inšpiratívnou knižkou, ktorá mi prišla veľmi zrozumiteľná a terapeuticky účinná a ktorú sa podľa mňa oplatí prečítať každému, kto na sebe chce pracovať a hľadá cesty k sebe. Alice Miller napísala knihu Dráma nadaného dieťaťa pred dlhými rokmi, no jej aktuálnosť rokmi neklesá. Hovorí sa v nej o dospelých, ktorí trpia evidentne neurózami, či už v zmysle depresií, alebo naopak prehnanej grandiozity,…

Radikálna úprimnosť

Radikálna úprimnosť

Pred krátkym časom som dočítala knihu amerického spisovateľa Brada Blantona s názvom radikálna úprimnosť. Nečakala som žiadne zázraky, ale predsa len ma kniha absolútne pohltila a neskutočne som si ju užila. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako veľmi dokážete byť úprimný voči svojmu okoliu a svojim najbližším? Uvedomila som si, že napriek tomu, že je pre mňa pravdovravnosť veľmi vysokou morálnou hodnotou…

Kilogramy navyše….ale kilogramy čoho?

Kilogramy navyše….ale kilogramy čoho?

Krása, štíhlosť… vonkajšie atribúty, ktoré na nás iní zhodnotia behom niekoľkých sekúnd pri našom prvom stretnutí. A kedže na prvý dojem máme tak zúfalo málo času, vynakladáme obrovské úsilie na to, aby sme tieto atribúty mali v čo najideálnejšom stave a pokiaľ možno non-stop. A keď už nemôžeme byť dokonalí, tak nech sme aspoň normálni… Ak pominieme diktát módy a sme schopní akceptovať, že postava…

Samota ako jed…samota ako liek?

Samota ako jed…samota ako liek?

Nedávno som dostala otázku, či sa nebojím, že na starobu zostanem sama. Už zo spôsobu, akým bola na mňa táto otázka smerovaná, som pochopila, že druhá strana má obavy sa na takúto vec opýtať. A pritom mi to prišlo úplne normálne.  Hovoriť o veciach, ktoré v nás vyvolávajú obavy, či strach je jediný spôsob, ako sa naučiť im čeliť. Rozhodla som sa teda na…

Môžeš mať naozaj všetko?  A za akú cenu?

Môžeš mať naozaj všetko?  A za akú cenu?

Veľa motivačnej literatúry nás často uvádza do nerealistickej vízie sveta, kde je všetko možné, len treba chcieť. Stačí sa každý deň z celého srdca sústrediť, želať si, vizualizovať, majstrovať nástenky vízii a dovoliť si rozmýšľať veľkolepo. Po každej takejto knihe sa hladina motivácie krátkodobo zvýši, porobia sa veľké plány….a veľakrát sa nič nestane. Denné snívanie každým ďalším dňom bledne, až kým sa…

Mama…otec…hnevám sa na vás..!

Mama…otec…hnevám sa na vás..!

Koľko krát som počula túto vetu z úst mojich klientov či priateľov…koľko krát som pri ľudoch vycítila potlačenú zlosť na tých najbližších, čo nám darovali život….a rovnako nespočetne krát som zažila absolutistickú idealizáciu, keď boli rodičia dokonalí a na piedestale.  Prípadne bol jeden adorovaný a druhý nenávidený…čierna a biela…zlé a dobré….Sme naučení polarizovať sa za každých okolností. Buď je niečo také, alebo onaké…ach aké ťažké…

Nedozretá dospelosť

Nedozretá dospelosť

Dospelosť je u nás definovaná vekovou hranicou osemnástych narodenín. V tento deň sme sa  stali právne a zákonne dospelými a od tohto dňa nesieme zodpovednosť dospelého človeka na vlastných pleciach. Ale asi každý jeden z nás, si pamätá búrlivé obdobie zhruba do dvadsaťpäť – dvadsaťosem rokov, kedy sme sami vedeli, že síce sme oficiálne dospelí, ale veľa krát sme sa cítili, že to ešte stále…

Čo keď som urobila chybu?

Čo keď som urobila chybu?

Táto otázka mi rezonovala v mojom živote neskutočne veľa krát. Keď som sa niekde omylom preriekla, keď som nechtiac prezradila tajomstvo, alebo keď som doslova „dovrzala“ nejaký pracovný projekt. Neviem ako to mávate Vy, ale v mojej hlave to bolo niečo príšerné. Neodbytné, neustále sa vracajúce myšlienky na zlyhanie, na chybu, na previnenie….nekonečné premietanie v hlave čo všetko som mohla urobiť inak a samozrejme…