Koľko krát som počula túto vetu z úst mojich klientov či priateľov…koľko krát som pri ľudoch vycítila potlačenú zlosť na tých najbližších, čo nám darovali život….a rovnako nespočetne krát som zažila absolutistickú idealizáciu, keď boli rodičia dokonalí a na piedestale. Prípadne bol jeden adorovaný a druhý nenávidený…čierna a biela…zlé a dobré….Sme naučení polarizovať sa za každých okolností. Buď je niečo také, alebo onaké…ach aké ťažké…
Dospelosť je u nás definovaná vekovou hranicou osemnástych narodenín. V tento deň sme sa stali právne a zákonne dospelými a od tohto dňa nesieme zodpovednosť dospelého človeka na vlastných pleciach. Ale asi každý jeden z nás, si pamätá búrlivé obdobie zhruba do dvadsaťpäť – dvadsaťosem rokov, kedy sme sami vedeli, že síce sme oficiálne dospelí, ale veľa krát sme sa cítili, že to ešte stále…
Táto otázka mi rezonovala v mojom živote neskutočne veľa krát. Keď som sa niekde omylom preriekla, keď som nechtiac prezradila tajomstvo, alebo keď som doslova „dovrzala“ nejaký pracovný projekt. Neviem ako to mávate Vy, ale v mojej hlave to bolo niečo príšerné. Neodbytné, neustále sa vracajúce myšlienky na zlyhanie, na chybu, na previnenie….nekonečné premietanie v hlave čo všetko som mohla urobiť inak a samozrejme…
Po prvých dvoch životných otázkach, ktoré som rozoberala v predchádzajúcich blogoch, sa budem dnes venovať poslednej z nich, ktorá znie: „Nasýtil som sa?“ Čo to znamená, keď hovorím o nasýtení? Ako som už veľa krát vo svojich blogoch popisovala, vzorce pomocou ktorých fungujeme a existujeme, sa tvoria v našom detstve na základe toho, ako sme vnímali postoj rodičov k nám. Či sa tešili nášmu príchodu na…
V minulom článku som sa venovala prvej otázke ktorá formuje náš život. Kládli sme si otázku, či sme boli na tomto svete vítaní a milovaní. Ak sme mali to šťastie, že sa naši rodičia na náš príchod na svet tešili, dali tak nášmu životu dobrý základ. Nebolo to však všetko. Ako druhá dôležitá životná záležitosť prichádza otázka : „Som dostatočný?“ Čo to znamená…
Náš duševný život a miera nášho psychického zdravia a vyrovnanosti sa formuje od nášho narodenia. Už malý človiečik dokáže v tele matky vycítiť, či sa jeho matka cíti dobre, či sa z rastúceho živote v sebe raduje, alebo či je pre ňu tehotenstvo len ďalšia komplikácia v jej živote. Tieto tri otázky určujú celý náš život, jeho nastavenie, smerovanie, ale hlavne vytvárajú náš pocit vlastnej hodnoty,…
K téme konfliktov a najmä unikania pred nimi ma priviedla kniha o autencitite od Stephena Josepha. Útla knižka, zaradená v psychologickej literatúre ma nasmerovala k pochybnostiam, či naozaj vieme čo a kto sme, pretože mi kompletne nabúrala obraz o mojej „ideálnej“ nekonfliktnej povahe…ach… Keď som sa prehrýzala témou autenticity, uvedomila som si, že byť autentický – teda byť sám sebou je asi našou najväčšou výzvou na ceste…
Častokrát kladiem klientom a priateľom otázku, podľa čoho určujú svoj pocit šťastia. Respektíve, čo konkrétne pre nich znamená šťastie. Táto filozofická otázka je tak trochu podpásovka, pretože prinúti človeka zamyslieť sa nad tým, čo vlastne chce a je to potrebné jasne pomenovať a to nie je vôbec jednoduché. Následne sa vrátim s dotyčným do minulosti a hľadáme situáciu niekoľko rokov dozadu, keď si povedal, že…
Perfekcionizmus je extrémna snaha jedinca o dokonalý výsledok. Nič okrem dokonalosti sa neakceptuje a každá chyba je fatálnym zlyhaním. Napriek tomu, že sa dnes perfekcionizmus vníma ako „cnostný prehrešok“, ktorým sa radi pochválime, môžme perfekcionizmus označiť jednoznačne ako „peklo na zemi“. Ale prečo? V prvom rade preto, že duša perfekcionistu je prázdna, osamelá a nešťastná. Perfekcionista verí, že keď dosiahne dokonalý stav, dokončí projekt,…
Jedným z najsilnejších momentov nášho života býva ten moment, ktorý nás doslovne zlomí. Moment, situácia, kedy sa nám nevyplní náše vrúcne želanie, keď nás odmietne životná láska, keď okúsime zradu najbližšieho, keď zbankrotujeme, stratíme blízkeho človeka…skrátka keď je náš kríž pre nás doslova neznesiteľný. Každý jeden z nás prejde vo svojom živote takýmto osudovým zlomom, po ktorom už nikdy nebude…